Karaba: Ohrozujú negatívne trhové ceny elektriny rozvoj OZE?

Zdroj: OKTE
Negatívne trhové ceny
Takéto situácie sme zopár krát videli aj na dennom spotom trhu OKTE. Negatívne trhové ceny však nie sú žiadnym novým fenoménom a začali sa objavovať už v roku 2008 (viď priložený graf z Dánska a Nemecka).
Skutočnosť, že sa elektrina predáva za zápornú cenu, vzniká ako dôsledok prebytkov výroby variabilných OZE, predovšetkým fotovoltiky, ktorá má veľmi nízke marginálne náklady na výrobu 1 MWh elektriny a jej špička výroby je okolo poludnia, kedy je väčšinou (a osobitne cez víkendy) najnižší odber.
Mnohí sa preto logicky pýtajú, akým spôsobom sa fotovoltika vysporiada s takýmito cenami a či to neohrozí jej ďalší rozvoj. K vyššie uvedenému treba dodať, že príčinou negatívnych cien nie je len samotná zvyšujúca sa výroba z fotovoltiky, ale aj nedostatok flexibilných trhov a energetických úložísk. Spotrebitelia pri súčasnom nastavení dizajnu trhu s elektrinou jednoducho nedokážu flexibilne reagovať na obchodné situácie, ktoré by mohli využiť na odloženie spotreby, čím by zvýšili dopyt po elektrine a vyrovnali ceny.
Európsky trh s elektrinou nie je dostatočne flexibilný
Typickým príkladom je víkendový ohrev bazénu, nabíjanie elektromobilu alebo výroba zeleného vodíku v elektrolyzéri. Druhým problémom je nedostatok energetických úložísk, ktoré by na strane spotreby dokázali ťažiť z nízkych cien pri ich nabíjaní, resp. na strane výroby poskytovali buffer pre odloženie dodávky do siete.
Existencia a opakovanie záporných cien elektriny signalizuje, že európsky trh s elektrinou nie je dostatočne flexibilný, aby vedel využiť prebytky výroby veľmi lacnej a nízko-emisnej elektriny z variabilných OZE. Riešením je implementácia demand-response mechanizmov, podpora dlhodobejších zmlúv na predaj elektriny (PPA) a zriaďovanie ďalších zdrojov flexibility.
Autor: Ján Karaba, riaditeľ SAPI