Karaba: Ohrozujú negatívne trhové ceny elektriny rozvoj OZE?
Negatívne trhové ceny
Takéto situácie sme zopár krát videli aj na dennom spotom trhu OKTE. Negatívne trhové ceny však nie sú žiadnym novým fenoménom a začali sa objavovať už v roku 2008 (viď priložený graf z Dánska a Nemecka).
Skutočnosť, že sa elektrina predáva za zápornú cenu, vzniká ako dôsledok prebytkov výroby variabilných OZE, predovšetkým fotovoltiky, ktorá má veľmi nízke marginálne náklady na výrobu 1 MWh elektriny a jej špička výroby je okolo poludnia, kedy je väčšinou (a osobitne cez víkendy) najnižší odber.
Mnohí sa preto logicky pýtajú, akým spôsobom sa fotovoltika vysporiada s takýmito cenami a či to neohrozí jej ďalší rozvoj. K vyššie uvedenému treba dodať, že príčinou negatívnych cien nie je len samotná zvyšujúca sa výroba z fotovoltiky, ale aj nedostatok flexibilných trhov a energetických úložísk. Spotrebitelia pri súčasnom nastavení dizajnu trhu s elektrinou jednoducho nedokážu flexibilne reagovať na obchodné situácie, ktoré by mohli využiť na odloženie spotreby, čím by zvýšili dopyt po elektrine a vyrovnali ceny.
Európsky trh s elektrinou nie je dostatočne flexibilný
Typickým príkladom je víkendový ohrev bazénu, nabíjanie elektromobilu alebo výroba zeleného vodíku v elektrolyzéri. Druhým problémom je nedostatok energetických úložísk, ktoré by na strane spotreby dokázali ťažiť z nízkych cien pri ich nabíjaní, resp. na strane výroby poskytovali buffer pre odloženie dodávky do siete.
Existencia a opakovanie záporných cien elektriny signalizuje, že európsky trh s elektrinou nie je dostatočne flexibilný, aby vedel využiť prebytky výroby veľmi lacnej a nízko-emisnej elektriny z variabilných OZE. Riešením je implementácia demand-response mechanizmov, podpora dlhodobejších zmlúv na predaj elektriny (PPA) a zriaďovanie ďalších zdrojov flexibility.
Autor: Ján Karaba, riaditeľ SAPI