SAPI víta rozhodnutie vlády uprednostniť zelené investície v rámci Partnerskej dohody

Po náročných a dlhých medzirezortných debatách a rokovaniach s Európskou komisiou dospela Vláda SR k dohode a schválila Partnerskú dohodu na roky 2021 – 2027. Dohoda, ktorú výrazne ovplyvnili udalosti posledných týždňov, predstavuje investičný rámec pre účely čerpania eurofondov vo výške okolo 13 miliárd eur. Cieľom je zvýšiť energetickú bezpečnosť a efektivitu ale aj znížiť závislosť Slovenska na rope, zemnom plyne a jadrovom palive. Slovenskú asociáciu fotovoltického priemyslu a OZE teší, že najvyššiu prioritu dostali oblasti obnovy budov, energetickej bezpečnosti a efektívnosti. Práve na zelené riešenia má smerovať 4,2 mld. EUR z eurofondov.

Zdroj: Wikipedia

 

Podpora bude mierená na domácnosti aj podniky

Partnerská dohoda v oblasti energetickej efektivity a podpory obnoviteľných zdrojov prinesie viac obnoviteľných zdrojov, vrátane výraznejšej podpory rozvoja geotermálnej energie a podporí energetické spoločenstvá. Za výbornú správu považuje Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) skutočnosť, že porovnaní s prvým návrhom môže Slovensko počítať s navýšením energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) o približne 300 MW. Asociácia dlhodobo upozorňuje na možnosť bojovať proti vysokým cenám energií práve navýšením inštalovanej kapacity z OZE, čím by Slovensko súčasne zvyšovalo aj svoju energetickú sebestačnosť.

„Naša závislosť na zahraničných zdrojoch, či už hovoríme o fosílnych zdrojoch alebo jadrovom palive, je obrovská, a preto by malo byť prioritou každej vlády orientovať sa na zdroje, ktoré máme k dispozícii doma a ktoré sú zároveň prijateľné z environmentálneho hľadiska,“ upozorňuje Lucia Palmanová, manažérka SAPI pre politiku OZE. Takými sú podľa Palmanovej práve obnoviteľné zdroje energie.

Partnerská dohoda hovorí konkrétne o podpore zariadení využívajúcich veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, energiu z okolia, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd, bioplyn a biomasu, ktoré spĺňajú požiadavky Európskej komisie. Uvedená podpora OZE bude mierená na domácnosti aj podniky. Práve podniky sú najviac zasiahnuté zvyšovaním cien energií. Súčasťou energetických riešení má byť aj podpora geotermálnej energie a prechodu na nákladovo efektívny, udržateľný a bezpečný systém zásobovania energiou, teda znižovanie závislosti na zemnom plyne, ktorý bude okrem geotermálnej energie nahrádzať aj biometán a zelený vodík.

Energetické komunity

Na podporu sa môžu tešiť aj energetické spoločenstvá a aktívni odberatelia. Vláda si uvedomuje potrebu využívania energie v mieste výroby, a preto je špecifickým cieľom dohody realizácia projektov na vládnej úrovni, ktoré predpokladajú vytváranie lokálnych distribučných sietí, najmä energetických komunít, s cieľom využívania elektriny v mieste jej výroby a až následne distribúcia prebytkov do regionálnych distribučných sústav.

„Energetické komunity, sebestačné v uspokojení svojich energetických potrieb, sú pojem, ktorý na Slovensku dlho počúvame, v praxi žiaľ ide stále o hudbu budúcnosti. Slovensko zatiaľ len deklaruje snahu takéto komunity zaviesť, no presná vízia toho, ako majú energetické komunity fungovať a na akých princípoch nám zatiaľ chýba,“ pripomína Lucia Palmanová.

Ceny energií porastú

Napriek regulácii cien elektriny a plynu je podľa SAPI nutné počítať s tým, že extrémne trhové ceny sa prejavia aj na koncových účtoch za energie. „V prípade plynu, kde je Slovensko maximálne závislé na importe, je schopnosť regulovať ceny veľmi obmedzená. Súčasné trhové ceny sú natoľko vysoké, že aj regulované ceny na rok 2023 môžu podľa odhadov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) vzrásť o 100 %. Vláda preto musí konať a rozhodnutie nasmerovať najväčšiu časť z eurofondov práve do oblasti energetickej bezpečnosti je správnym vyhodnotením situácie a reakciou na aktuálne bezpečnostné riziká,“ hodnotí Lucia Palmanová, manažérka SAPI pre politiku OZE

„Ak chceme vyčlenené financie efektívne investovať do rozvoja OZE, musí vláda zjednodušiť povoľovacie procesy pre pripájanie nových zdrojov, zefektívniť proces EIA a tiež vytvoriť model a legislatívny rámec pre fungovanie energetických komunít,“ dodáva Palmanová.