Zistenie SAPI: Za prekvapivým medziročným zvýšením podielu OZE je pálenie dreva v domácnostiach

Rapídny nárast slovenského podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na domácej spotrebe zaujal odbornú aj širokú verejnosť. Kým niektoré médiá bez hlbšieho skúmania písali o „skvelých číslach“ z Eurostatu, iné sa na tému pozreli bližšie. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu o OZE (SAPI) ale problematiku poňala doslova investigatívnym spôsobom, keďže tak markantný nárast pri viac než 6 rokov trvajúcom zákaze pripájania nových zdrojov je prakticky nemožný. Podľa zistení asociácie to vyzerá tak, že do štatistík bolo započítané aj pálenie dreva v domácnostiach.

Zdroj: SAPI

Zdroj: SAPI

Údaje nahlasoval SHMÚ na základe dotazníka

V decembri 2020 zverejnil Eurostat aktuálne podiely OZE na domácich spotrebách členských štátov. Na Slovensku vzrástol podiel OZE medziročne o takmer 5% a hodnota 16,9% nás vystrelila medzi krajiny, ktoré dokázali svoj záväzok voči EÚ (pre Slovensko to bol podiel 14%) splniť dokonca predčasne.

Energetici si však lámali hlavy na tom, ako je možný tak enormný nárast podielu zelených zdrojov, keď na Slovensku platí už takmer 7 rokov zákaz pripájania nových zdrojov do distribučnej sústavy. Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR (MH SR) Karol Galek vysvetlil ešte v decembri dôvody skokového navýšenia v rozhovore pre energie-portal.sk ako doplnenie údajov o OZE v domácnostiach (najmä tepelných čerpadiel), čo ale podľa zistení SAPI skutočný dôvod nie je.

„Keďže sekcia Ministerstva hospodárstva, ktorá má na starosti energetickú a surovinou politiku, nám nevedela zdôvodniť údaje, ktoré sa zrazu ocitli v priebehu decembra v štatistikách Eurostatu, pokračovali sme v pátraní po zdroji kontroverzných údajov na Štatistickom úrade a SHMÚ,“ vysvetľuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.

„Zistili sme, že za prekvapivým nárastom podielu OZE je v skutočnosti oveľa prozaickejší dôvod – spaľovanie biomasy slovenskými domácnosťami pri vykurovaní,“ upozorňuje Ján Karaba.

Podľa riaditeľa SAPI je spaľovanie biomasy na Slovensku dlhodobo rozšírené, no zjavne neboli doteraz nahlasované Eurostatu údaje o domácnostiach v takom rozsahu, aký zodpovedá realite.

Ako je to s nahlasovaním údajov?

Až v roku 2020 nahlásil Štatistický úrad po prvý raz a bez bližšieho skúmania Eurostatu údaje o spotrebe energie z tuhej biomasy v domácnostiach za rok 2019 a aj to len na základe špeciálnej štúdie vypracovanej SHMÚ v rámci projektu „Zlepšenie kvality účtov emisií do ovzdušia a rozšírenie poskytovaných časových radov“. SHMÚ zisťoval predmetnú spotrebu energie v domácnostiach spolu s inými údajmi pomocou dotazníkového prieskumu na vzorke 1549 domácností, nachádzajúcich sa vo všetkých regiónoch SR.

Z týchto údajov sa potom extrapolovala spotreba energie v domácnostiach pre celé Slovensko. Výsledkom je nárast spotreby o 22 627 TJ (t.j. o 91% oproti roku 2018) v oblasti, ktorú Štatistický úrad vo svojej ročenke Energetika 2019 popisuje ako „Tuhá biomasa Drevo/Drevný odpad/Ostatný tuhý odpad“. A práve tento údaj, prepočítaný na príslušnú metriku, sa ocitol v štatistikách Eurostatu ako zvýšenie podielu OZE na konečnej hrubej spotrebe tepla a chladu za rok 2019. Dôležitou poznámkou je, že SHMÚ v rámci štúdie nezisťoval pôvod biomasy.

Otázkou ostáva, prečo sa spotreba energie z OZE v domácnostiach doteraz nezapočítavala. SHMÚ pritom prvýkrát realizoval prieskum v roku 2018, a teda má k dispozícii údaje minimálne za roky 2017 a 2018, ktoré, podľa zistení SAPI, Štatistickému úradu aj poskytol. Z doteraz neznámeho dôvodu ich však Štatistický úrad ďalej nespracoval a nenahlásil Eurostatu.

„Teraz nemá zmysel hľadať dôvody, prečo sa tieto energetické štatistiky nezisťovali, aj napriek Nariadeniu EÚ z roku 2008, skôr. Pre naše odvetvie OZE je oveľa dôležitejšia skutočnosť, že ani SHMÚ ani Štatistický úrad a už vôbec nie Ministerstvo hospodárstva neskúmali pri údajoch o spotrebe tuhej biomasy jej pôvod, teda či sa naozaj dá táto biomasa považovať za obnoviteľný zdroj energie,“ čuduje sa Ján Karaba. Únia totiž v súvislosti s používaním biomasy na energetické účely vydala viacero právnych predpisov, ktoré riešia súlad využitia biomasy s kritériami trvalej udržateľnosti. Tieto sú napríklad explicitne uvedené v článkoch 26 – 28 Smernice EÚ o OZE,“ dodáva uzatvára riaditeľ SAPI.

„Ak si to podčiarkneme a zhrnieme, z našich vyššie uvedených zistení vyplýva, že, k prekvapivému nárastu podielu OZE za rok 2019 v skutočnosti nemalo dôjsť, lebo údaje o biomase boli dostupné už aj za roky 2018 a 2017. Navyše je veľmi pravdepodobné, že nahlásené údaje o biomase nie sú v skutočnosti plne v súlade s EÚ kritériami udržateľnosti biomasy, a preto by sa táto časť spotreby energie nemala bez ďalšieho skúmania paušálne považovať za OZE,“ uzatvára riaditeľ SAPI.