Slovensko: Quo Vadis Lokálny zdroj?

• 08. 02. 2021
• Redakce

„Stop stav“  nemal žiadnu oporu v zákone

Hlavné dôvody, ktoré motivovali k tomu, aby došlo k vytvoreniu nového druhu zdroja v našej legislatíve, možno vidieť najmä v snahe prelomenia tzv. „stop stavu“. Ten na Slovensku existuje už od roku 2013 naprieč všetkými regionálnymi sústavami. 

„Stop stav“ síce nemal žiadnu oporu v zákone, fakticky však vďaka nemu nebolo možné pripojiť do  distribučnej sústavy žiadne zariadenie na  výrobu elektriny s  inštalovaným výkonom vyšším, ako je 10 kW. Kvôli nemožnosti pripájania nových zdrojov bola energetika v rámci OZE do roku 2019 v podstate spiaca. 

Samozrejme, ďalšou motiváciou na zavedenie lokálneho zdroja bolo aj plnenie záväzkov Slovenska voči Európskej únii, najmä čo sa týka podielu vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Nemožno však opomenúť ani dopyt množstva subjektov po montáži energetických zariadení, ktoré by im priniesli úspory vo výdavkoch za elektrickú energiu. 

Po úspešnej inkorporácii do nášho právneho poriadku (s účinnosťou od 1. 1. 2019) tak lokálny zdroj v prostredí slovenskej energetiky existuje už takmer 2 roky. Úspechom je, že aspoň sčasti dopomohol preklenúť stále pretrvávajúci faktický „stop stav“. Jeho možnosť pripojenia do sústavy je však stále závislá od výšky dostupného (voľného) inštalovaného výkonu, ktorú každoročne stanovuje Ministerstvo hospodárstva SR (Ministerstvo). 

Je však otázne, či lokálny zdroj od jeho zavedenia dokázal naplno využiť svoj potenciál. Po  predstavení základnej charakteristiky sa v tomto článku preto bližšie pozrieme na jeho využívanie v praxi a niektoré aplikačné problémy v  rámci pripájania do  sústavy, s ktorými sme sa v našej advokátskej kancelárii doposiaľ stretli.

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

Čo sa týka samotnej charakteristiky lokálneho zdroja, ide o zdroj, ktorý je zo zákona určený výlučne len na  výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu.

Ďalšou podmienkou je, že lokálny zdroj musí vyrábať energiu iba z  obnoviteľných zdrojov energie, ako sú voda, vietor, slnko, biomasa, bioplyn, geotermálna energia atď. Zákon zároveň obmedzuje maximálny inštalovaný výkon lokálneho zdroja na 500 kW. 

Keďže sa jedná o zdroj určený predovšetkým na výrobu elektriny pre vlastnú spotrebu odberného miesta, zákonodarca zároveň stanovil pre lokálny zdroj ďalšie obmedzenie, týkajúce sa jeho celkového inštalovaného výkonu. Ten nesmie byť väčší ako maximálna rezervovaná kapacita odberného miesta. Cieľom obmedzenia je, aby výrobca nevyrábal viac výkonu, ako je schopný sám spotrebovať. 

Zákon pri lokálnom zdroji povoľuje aj určité pretoky elektriny do  sústavy. Z  uvedeného dôvodu je maximálna rezervovaná kapacita lokálneho zdroja najviac 10% celkového inštalovaného výkonu lokálneho zdroja. Režim prípustných pretokov je však stanovený rozdielne pre podnikateľov a nepodnikateľov. Navyše pri podnikateľoch (výrobcoch s povolením na podnikanie v energetike) zákon umožňuje aj to, aby predali prebytočne vyrobenú elektrinu odberateľom na trhu. Takáto dodávka však aj v tomto prípade nesmie presiahnuť maximálnu rezervovanú kapacitu lokálneho zdroja. V  prípade prekročenia povolených pretokov by potom zo strany výrobcov došlo k vzniku neoprávneného dodávania elektriny a riziku jeho fyzického odpojenia od sústavy. 

Okrem výhod v podobe práva na bezplatné a  prednostné pripojenie do  distribučnej sústavy ako aj  práva na  bezplatnú výmenu určeného meradla, stojí za  zmienku uviesť, že výrobca v lokálnom zdroji je oslobodený od platenia tarify za prevádzkovanie systému (tzv. TPS) na všetku vyrobenú elektrinu, ktorú sám spotrebuje. 

V súvislosti s týmito výhodami, je ale potrebné upozorniť na to, že elektrina vyrobená v lokálnom zdroji nie je podporovaná doplatkom, príplatkom ani výkupom elektriny za regulovanú cenu.

VYUŽÍVANIE V PRAXI

Ako sme už uviedli, lokálne zdroje nie je možné pripájať neobmedzene. Dostupné kapacity na  pripojenie totiž stanovuje na  ročnej báze Ministerstvo. Prax je taká, že voľné kapacity, ktoré je možné pripojiť do sústavy Ministerstvo vo svojom oznámení rozdeľuje podľa troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav. 

V tabuľke č. 1 je uvedený prehľad pridelených voľných kapacít podľa jednotlivých regionálnych distribučných spoločností. 

	2019	2020	2021
Západoslovenská distribučná a.s. (ďalej len „ZSD“)	13 MW	8 MW	5 MW
Stredoslovenská distribučná a.s. (ďalej len „SSD“)	10 MW	6 MW	15  MW
Východoslovenská distribučná a.s. (ďalej len „VSD“)	8 MW	5 MW	16 MW

Tabuľka č. 1: Pridelené kapacity pre lokálne zdroje v rokoch 2019 až 2021 na území SR
Zdroj: Údaje zverejnené na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR

Pre úplnosť uvádzame, že systém čerpania voľných kapacít je nastavený tak, že pokiaľ sa v  určitom roku nevyčerpá všetka dostupná kapacita, túto je možné presunúť a následne využiť v ďalšom období. 

V  tejto súvislosti regionálne distribučné spoločnosti na svojich oficiálnych stránkach priebežne zverejňujú aktuálny stav čerpania dostupných kapacít.

ZSD	16,984 MW
SSD	9,21004  MW
VSD	2,978 MW

Tabuľka č. 2: Voľné kapacity na pripájanie zdrojov na území SR v roku 2020
Zdroj: ZSD, SSD a VSD, údaje dostupné k 18.8.2020 (vrátane nevyužitých kapacít z roku 2019) 

Ako možno vyčítať z  vyššie uvedenej tabuľky, k dátumu 18.8.2020 bola naďalej dostupná viac ako polovica z 50 MW kapacity pridelenej pre roky 2019 až 2020. Ponúka sa preto otázka, či je na trhu nízky dopyt po lokálnych zdrojoch alebo má takéto nízke čerpanie voľných kapacít iný dôvod. 

Podľa nám dostupných informácií výrobcovia záujem o lokálne zdroje majú. Napríklad VSD podľa zverejnených údajov na svojej internetovej stránke eviduje už 250 žiadostí o  inštaláciu lokálneho zdroja. Veľké množstvo žiadostí na inštaláciu lokálnych zdrojov je však zo strany distribučnej spoločnosti zamietaných. Obdobná situácia je aj v rámci zvyšných dvoch regionálnych distribútorov. Presné dôvody zamietania žiadostí jednotlivých výrobcov však nepoznáme. Tie distribučné spoločnosti na svojich stránkach nezverejňujú. 

Avšak s  jedným konkrétnym dôvodom zamietnutia žiadostí o  pripojenie lokálneho zdroja pri záujemcoch, u ktorých ma lokálny zdroj azda najväčšiu perspektívu, sa pri našej práci stretávame pravidelne.

DO MDS VÁS NEPRIPOJA

V rámci našej praxe sme sa stretli s tým, že je pomerne veľký záujem o pripájanie lokálnych zdrojov do miestnych distribučných sústav (MDS). 

V  tejto súvislosti však viacerí klienti narazili na  odpor regionálnych distribútorov, ktorí pripájanie lokálnych zdrojov do  MDS konštante odmietajú.

Z našej strany sme sa s takýmto odmietavým postojom pripojenia lokálneho zdroja do MDS prvýkrát stretli ešte v minulom roku počas prebiehajúcej energetickej konferencie, kde takýto názor vyslovil zástupca jedného z regionálnych distribútorov. Ako sa po čase ukázalo, tento názor zdieľajú všetci traja prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav. Podľa distribučných spoločností sa voľné kapacity pre pripojenie nových zdrojov vzťahujú výlučne na  zariadenia pripojené do  regionálnej distribučnej sústavy. S takýmto názorom však z nášho pohľadu nemožno súhlasiť. 

Daná polemika ohľadom možnosti pripájania lokálneho zdroja do  MDS vznikla v rámci interpretácie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e) zákona o podpore OZE. Predmetné ustanovenie upravuje kompetenciu Ministerstva stanovovať voľné kapacity pre pripojenia lokálnych zdrojov do sústavy. 

Predmetné zákonné ustanovenie však vôbec nerozlišuje medzi druhmi distribučnej sústavy, do  ktorej je možné nové zariadenie na  výrobu elektriny pripojiť. Zákon v  tomto ustanovení používa iba všeobecný pojem „sústava“, a to bez rozdielu či má ísť o  miestnu distribučnú sústavu alebo regionálnu distribučnú sústavu. Rešpektujúc zákonnú úpravu máme za  to, že odmietnutie pripájania lokálnych zdrojov do MDS nie je na  mieste. Uvedená výhrada platí o  to viac, že jednotlivé prevádzkové predpisy podmieňujú inštaláciu akýchkoľvek zdrojov do MDS súhlasom regionálnych distribútorov. Ak by sme išli do  krajností, nasledujúc názor distribučných spoločností, tak potom nie je v MDS možné inštalovať de facto vôbec nič. Pre MDS by tak potom v plnej miere zotrvával nastolený stop stav, ktorý sa snažila novela zákona o podpore OZE preklenúť. 

Navyše sme toho názoru, že takéto prideľovanie kapacity, výlučne v prospech regionálnej distribučnej sústavy, by bolo v jasnom rozpore s § 3 ods. 1) zákona o regulácii, podľa ktorého je „účelom regulácie zabezpečiť transparentným a nediskriminačným spôsobom dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností (…)“. Je preto zrejmé, že v rámci zákonnej regulácie sa kladú isté kvalitatívne požiadavky aj na férové a transparentné zabezpečenie dostupnosti tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností, t. j.  dôraz sa dáva aj na zákaz diskriminácie. 

Preto si myslíme, že oznámenie voľných kapacít pre nové zdroje je potrebné vykladať tým spôsobom, že inštalovaný výkon Ministerstvo určilo pre regionálne distribučné sústavy, a to vrátane do nich pripojených podriadených sústav. Opačný výklad by mohol byť z nášho pohľadu prinajmenšom diskriminačný voči potenciálnym výrobcom, ktorý sú pripojení v MDS. 

Domnievame sa, že ak monopolní distribútori svoj postoj neprehodnotia, je možné, že niektorí z odmietnutých záujemcov o lokálny zdroj v MDS budú svoje práva brániť súdnou cestou.

KONCEPT LOKÁLNYCH ZDROJOV JE VHODNOU CESTOU PRE SPLNENIE KLIMATICKÝCH ZÁVÄZKOV

Zavedenie lokálneho zdroja prinieslo na energetickom trhu po dlhých rokoch plošného „stop stavu“ aspoň malé oživenie. 

Ako sa však javí zo zverejnených čísel, lokálny zdroj aktuálne zatiaľ nenapĺňa svoj plný potenciál. O  dôvodoch síce možno polemizovať, ale z  našej praxe vieme, že istú váhu na tomto výsledku má aj striktný postoj regionálnych distribučných spoločností, ktoré bez právneho zdôvodnenia znemožňujú čerpanie dostupných kapacít, pokiaľ ide o projekty, ktoré majú byť realizované v MDS. 

Veríme však, že sa táto situácia v blízkej dobe zmení, a  bude možné pripájať lokálne zdroje aj do MDS. Impulz k zmene očakávame aj z dôvodu záväzkov Slovenskej republiky, ktoré si stanovila v Národnom energetickom a  klimatickom pláne na  roky 2021 – 2030. Ten obsahuje záväzok dosiahnuť v  roku 2030 podiel energie z  obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie vo výške 19,2%. 

Napĺňanie týchto ambicióznych cieľov za  pomoci lokálnych zdrojov (aspoň čiastočne), by mohlo byť vhodnou cestou. Priaznivý vplyv na  plnenie týchto cieľov je znásobený aj tým, že v   dôsledku absencie akejkoľvek podpory lokálne zdroje nezvyšujú koncovú cenu elektriny pre odberateľov.

Autori: Juraj Ondrejka a Tomáš Siskovič, Advokátska kancelária POLÁČEK & PARTNERS s.r.o.