Slovensko: Príhovor predsedu ÚRSO vzbudil obavy v sektore OZE

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil výročnú správu, v ktorej hodnotil svoju činnosť za rok 2023. Vo  výročnej správe, paradoxne, najviac rezonuje úvodné slovo staronového predsedu úradu Jozefa Holjenčíka, ktorý pomerne jasne deklaroval svoj negatívny postoj voči obnoviteľným zdrojom. SAPI – Slovenská asociácia udržateľnej energetiky sa v tejto súvislosti obáva, že osobné postoje predsedu ÚRSO budú vplývať na nezávislosť regulácie a negatívne ovplyvnia rozvoj OZE a plnenie cieľov, ktoré sme si stanovili v národných strategických dokumentoch.

Zdroj: URSO

Až príliš osobitná pozornost zelenej energetike

Staronový predseda ÚRSO vyslovil v príhovore k výročnej správe viacero tvrdení, ktoré si získali pozornosť zeleného sektora. Podľa slov predsedu sa zelenej energetike v roku 2023 venovala „až príliš osobitná pozornosť.“

„Slovenská republika v rozvoji OZE výrazne zaostáva za krajinami západnej Európy. Podiel elektriny vyrobenej zo slnka na celkovom energetickom mixe predstavuje aktuálne len 1% a veternú či goetermálnu energiu nevyužívame prakticky vôbec. Naše záväzky voči EÚ sme splnili len vďaka veľkým vodným zdrojom, vybudovaným ešte za socializmu a spaľovaniu dreva. Za takto žalostného stavu rozvoja OZE a navyše v dobe výpadkov dodávok surovín a nestabilných cien energií, kedy Európska únia vyhlásila OZE za verejný záujem, by sme príliš osobitú pozornosť naozaj očakávali,“ zdôrazňuje Karaba.

Osobitná pozornosť aj v roku 2024  

SAPI v tejto súvislosti upozorňuje, že minimálne rovnaká pozornosť sa zelenej energetike venuje aj v roku 2024, počas pôsobenia pána Holjenčíka vo vedení úradu. Zmeniť sa mala len optika, ktorou sa na OZE nahliada.

Príkladom je veľmi rýchla snaha nového vedenia úradu o zvýšenie poplatkov za prístup do siete (tzv. G-komponent) pre výrobcov z OZE na úroveň, ktorá by definitívne zlikvidovala nie len pomaly sa rozbiehajúci rozvoj OZE, ale aj existujúcich výrobcov, ktorí by sa tak v silnej konkurencii na trhu nedokázali viac presadiť.

„ÚRSO už pod vedením pána Holjenčíka raz sektor OZE takmer zlikvidovalo, keď zaviedlo G-komponent, o ktorého protiústavnosti rozhodol neskôr Ústavný súd SR, a nastavilo aj neprimerane vysoké pripájacie poplatky, kedy výrobcovia museli za pripojenie do siete platiť 120 tisíc eur za MW. Aktuálne vyhlásenia predsedu a činy úradu naznačujú, že sa rozvoj OZE pravdepodobne opäť spomalí, keďže už teraz máme najvyššie pripájacie poplatky aj G-komponent spomedzi okolitých krajín. Čo nás mrzí najviac je, že za negatívnym nastavením úradu nevidíme ekonomické argumenty, ale len osobný odpor jednotlivca,“ upozorňuje riaditeľ SAPI.

Nezávislý regulátor?

Obnoviteľné zdroje sú budúcnosť energetiky. Zvlášť v časoch neistoty a nedostatku surovín ako napríklad plyn či ropa. Ich rozvoj dnes už nie je len otázkou ochrany životného prostredia, ale aj výrazný stimul pre ekonomiku krajiny, vedúci k novým pracovným miestam, lacnejšej energii a energetickej sebestačnosti.

Podnikať kroky, ktoré by znamenali akési zatiahnutie ručnej brzdy a zamedzili ďalšiemu rozvoju preto považujeme za neracionálny krok.

„Výročná správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) za rok 2023 by mala predovšetkým prezentovať fakty a popisovať stav regulačného prostredia na Slovensku. Z celého dokumentu, žiaľ, najviac rezonuje práve postoj predsedu úradu, ktorý je v zjavnom rozpore nielen s energetickou politikou EÚ, ale aj s národnými stratégiami dekarbonizácie,“ uzatvára Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácia udržateľnej energetiky.

Související zprávy

Další zprávy

další články