SAPI: Zníženie G-komponentu nezaplatia spotrebitelia

• 30. 09. 2021
• Redakce

Zlomový sa pre kauzu stal 1. január 2019

Dňa 1.1.2014 vstúpil do platnosti G-komponent ako podzákonná vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v spolupráci s poslancami NR SR iniciovala podanie na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol na verejnom zasadnutí, dňa 22.6.2016 tak, že výrobcovia elektriny bez zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nemusia platiť tento poplatok.

Zlomový sa pre kauzu stal 1. január 2019, kedy Ministerstvo hospodárstva SR túto platbu zaviedlo ako zákonnú povinnosť, paradoxne, v novele Zákona o podpore OZE. Samotná výška platby je netransparentná a nie je možné určiť, na základe akých kritérií bola vôbec vypočítaná. Navyše táto platba zaťažuje najviac tých výrobcov, ktorí vyrábajú najmenej a neodráža skutočné náklady na prevádzku systému, ktoré má podľa MH SR a ÚRSO pokrývať.

„Poplatok za prístup do distribučnej siete nikdy nemal vzniknúť. ÚRSO ho zaviedol v rozpore s ústavou, pričom poplatok od zavedenia deformoval trh. Viaceré európske krajiny využívajú G-komponent na vysielanie signálov investorom, kde potrebujú nové zdroje a kde už nie. Môžeme sa tak dokonca stretnúť aj so záporným G-komponentom, ktorý pre investorov predstavuje motiváciu. Na Slovensku vysielal regulátor doteraz signál, že nám nové OZE netreba,“ konštatuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). 

Distribučné spoločnosti nechcú prísť o ľahko zarobené peniaze

Do roku 2014 poplatok to prístup do sústavy neexistoval a distribučné spoločnosti dokázali fungovať aj bez neho. Za ostatných 7 rokov si však distribučné spoločnosti na peniaze navyše zvykli a je pochopiteľné, že o tieto príjmy nechcú prísť. Je však demagogické tvrdiť, že sa znížením G-komponentu zvýhodňujú výrobcovia a ťarcha sa presúva na spotrebiteľov.

„G-komponent nie je daň, ale konkrétny mechanizmus a ÚRSO musí zverejniť, na základe čoho jeho výšku stanovuje. Musí byť stanovený nediskriminačne a zohľadňovať reálne náklady. Tu by mohli pomôcť aj distribučné spoločnosti a konečne prezradiť, aké to vlastne majú tie údajne fixné náklady súvisiace s dodávkou elektriny. Výrobcovia totiž už raz za náklady súvisiace s prevádzkou sústavy zaplatili pri pripájaní,“ pripomína Ján Karaba.

Neprimeraná výška G-komponentu robí elektrárne nerentabilnými

Nové obnoviteľné zdroje energie a zvlášť fotovoltika a veterná energia už nepotrebujú dotácie. SAPI dlhodobo poukazuje na skutočnosť, že pre rozvoj OZE na Slovensku stačí odstrániť legislatívne a administratívne bariéry, spomedzi ktorých vyčnieva práve G-komponent. Ten predstavuje pre investorov dodatočné náklady, často až na úrovni 20% z ročného obratu.

Pre nových investorov je za týchto podmienok investícia nerentabilná. Problém však G-komponent nespôsobuje len pri nových investíciách. V čase, kedy súčasné elektrárne vznikali, výrobcovia ani len netušili o zavedení podobného poplatku v budúcnosti. Je pravdepodobné, že mnohé by ani nevznikli, ak by vedeli, že v budúcnosti bude takýto poplatok.

„Zavedenie G-komponentu považujeme od začiatku za obrovskú chybu a zlyhanie regulátora. Keďže však následne aj ministerstvo hospodárstva zaviedlo túto platbu ako zákonnú povinnosť, neostáva dnes iné, ako sa s ňou vysporiadať. Veríme, že pripravovaná novela bude dlho očakávanou korekciou nespravodlivého stavu. Chápem odmietavý postoj distribučných spoločností, no pripomínam, že keď sa prvý raz menili pravidlá v ich prospech, všetko bolo v poriadku. My ale nechceme nič viac, ako spravodlivosť pre všetkých účastníkov trhu a pravidlá umožňujúce rozvoj OZE,“ uzatvára riaditeľ SAPI.