SAPI: Vláda musí byť aktívnejšia pri plnení európskych cieľov v oblasti OZE

• 17. 05. 2021
• Redakce

Ambicióznejšie ciele vytvárajú potrebu rýchlejšieho rozvoja OZE

Európska komisia vytvorila ešte v roku 2009, ako súčasť Európskej zelenej dohody (European Green Deal), smernicu o obnoviteľnej energii (RED), ktorá má dopomôcť k naplneniu klimatických záväzkov. Smernica určila cieľ 20 % podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe do roku 2020. Následne bola v roku 2018 revidovaná (REDII) s tým, že posunula nový cieľ na 32 % podielu OZE do roku 2030.

Šéfka Európskej komisie Ursula Von Der Leyen prezentovala ešte v septembri 2020  cieľ znížiť produkciu emisií CO2 o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990). Prezentovaný cieľ sa v apríli 2021 premietol aj do nového Klimatického zákona, za ktorý zahlasoval Európsky parlament. Keďže sú aktuálne ciele EÚ v oblasti ochrany klímy ambicióznejšie, než tomu bolo v roku 2018, Komisia plánuje v júli tohto roku zverejniť aj revidovanú smernicu o obnoviteľnej energii.

Portál Euractiv zverejnil správu o uniknutom drafte smernice, ktorý prezrádza, že obnoviteľné zdroje by mali do roku 2030 tvoriť až 40 % podiel na celkovej energetickej spotrebe.

„Nie je prekvapením, že po Klimatickom zákone predpokladajúcom uhlíkovú neutralitu do roku 2050, prichádza na rad aj potreba vytýčenia ambicióznejších európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,“ hodnotí riaditeľ SAPI Ján Karaba. „Zvýšenie OZE na úkor tradičných fosílnych zdrojov priamo prispieva k znižovaniu emisnej záťaže, keďže sektor energetiky sa na celkovej produkcii emisií podieľa až na úrovni 75 %,“ upozorňuje Ján Karaba.

Na budúcu akceleráciu rozvoja a výstavby OZE môžu mať podľa Karabu vplyv aj neustále sa zvyšujúce ceny emisných povoleniek, ktoré v posledných týždňoch trhajú rekordy. Mnohé energetické spoločnosti po celej Európe reagujú na situáciu ukončením prevádzok elektrární a teplární na fosílne zdroje a presunom investícií do obnoviteľných zdrojov energie.

Neambiciózne Slovensko?

Ak by Európska komisia naozaj schválila a navýšila podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe na úroveň 38-40 %, bude aj Slovensko nútené zrevidovať cieľ 19,2 % podielu OZE, stanovený v Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP

Súčasný objem už nebude dostačujúci na dosiahnutie zvýšeného cieľa na úrovni EÚ. Podľa NECP je však už cieľ 19,2 % na hranici technických možností elektrizačnej sústavy SR a prípadný vyšší podiel OZE by mohol byť uskutočniteľný hlavne v sektore teplárenstva, kde vidí MH SR potenciál vo využívaní biomasy.

„Národný energetický a klimatický plán v súčasnej podobe vytvára dojem, že sa Slovensko hodlá v budúcnosti uspokojiť s dobudovaním 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a tak prispieť k čistejšej energetike. Jadro síce môže prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov pri uhlíkovej neutralite, v oblasti podielu OZE na konečnej spotrebe nám ale problémy nerieši. Slovenská vláda preto musí k rozvoju OZE pristúpiť podstatne aktívnejšie, než sme tomu boli svedkami doteraz,“ vyzýva riaditeľ SAPI.

SAPI vidí príležitosti na ďalší rozvoj OZE v posilňovaní flexibility siete, čo by umožnilo pripájať ďalší výkon nových obnoviteľných zdrojov v takej miere, ako určuje samotný NECP (600 MW slnečných a 500 MW veterných elektrární). Asociácia poukazuje aj na skutočnosť, že so zvyšujúcou sa cenou elektriny rastie záujem investorov o výstavbu nových zdrojov pripojených priamo do siete, ale aj lokálnych zdrojov, ktoré slúžia na pokrytie vlastnej spotreby odberateľov.

Vláda SR by preto mala byť v plnení európskych cieľov aktívnejšia a mala by vytvoriť jasné a férové podmienky pre pôsobenie výrobcov OZE na trhu s energiami.