SAPI: Ústavný súd SR odporuje sám sebe v kauze G-komponentu

Tretí senát Ústavného súdu SR vydal rozhodnutie v kauze platby za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponentu). Toto rozhodnutie sa zásadne odkláňa od rozhodnutia pléna Ústavného súdu v roku 2016, ktorý vyhlásil G-komponent za protiústavný. Zároveň poprelo desiatky rozhodnutí okresných a krajských súdov. Výrobcovia elektriny hovoria o nestabilite podnikateľského prostredia a konci právnej istoty.

Zdroj: SAPI

Ďalšie zásadné rozhodnutie

V kauze G-komponent padlo ďalšie zásadné rozhodnutie. Ústavný súd SR v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) rozhodol tak, že sa priklonil na stranu distribučnej spoločnosti a zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý prikázal sporný G-komponent vrátiť.

Spor ohľadom G-komponentu sa ťahá už viac než 8 rokov. G-komponent bol zavedený od 1.1.2014 vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v spolupráci s poslancami NR SR a advokátskou kanceláriou Poláček & Partners vtedy iniciovala podanie na Ústavný súd SR, ktorým napádala neústavnosť G-komponentu.

Ústavný súd dňa 22.6.2016 rozhodol na verejnom zasadnutí tak, že právna úprava G-komponentu je protiústavná, a že výrobcovia elektriny bez zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nemusia túto platbu platiť.

Aj napriek nálezu Ústavného súdu, distribučné spoločnosti platbu výrobcom fakturovali. Mnohí výrobcovia sa rozhodli riešiť problém súdnou cestou a domáhali sa vrátenia protiprávne uhradených platieb. Okresné a neskôr aj krajské súdy im dali za pravdu, pričom sa opierali práve o nález pléna Ústavného súdu z roku 2016. Do dnešného dňa tak existujú desiatky súdnych rozhodnutí, kedy okresné a krajské súdy výrobcom elektriny priznali ich nároky na vrátenie G-komponentu.

Prekvapivý zvrat

Distribučné spoločnosti sa voči prehratým sporom odvolávali. Niekoľko sporov sa tak dostalo až na Najvyšší súd SR. Ten v celej kauze priniesol prekvapivý zvrat svojím rozhodnutím z roku 2020. Osvojil si argumentáciu distribučných spoločností, čím sa však dostal do rozporu s rozhodnutím pléna Ústavného súdu z roku 2016 a desiatkami dovtedajších rozhodnutí okresných a krajských súdov.

Voči rozhodnutiam Najvyššieho súdu výrobcovia elektriny pred takmer dvoma rokmi podali ústavnú sťažnosť. Ústavný súd do dnešného dňa nerozhodol ani len o tom, či túto sťažnosť pripúšťa na ďalšie konanie. Na ústavný súd sa obrátila aj jedna z distribučných spoločností.

Tá napadla rozhodnutie krajského súdu, ktorý prikázal distribučnej spoločnosti, aby konkrétnemu výrobcovi elektriny vrátila protiprávne uhradený G-komponent. Ústavný súd SR túto sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vyhovel jej. Tento spor sa tak vráti na Krajský súd v Žiline.

Podľa riaditeľa SAPI Ján Karabu: „SAPI od počiatku poukazovala na spornosť zavedenia G-komponentu, ako aj na zlú právnu úpravu, ktorú nakoniec musel štát pod tlakom rôznych okolností v roku 2019 zásadne zmeniť. To, že zavedenie G-komponentu bolo protiústavné, potvrdilo aj plénum ústavného súdu v roku 2016. Je preto veľmi smutné, keď po skoro piatich rokoch jeden zo senátov ústavného súdu hovorí niečo iné. Je to mimoriadne nebezpečný precedens a zlý deň pre slovenskú energetiku.“

Karaba ďalej dodáva: „Na toto rozhodnutie sa s nemilým prekvapením pozerajú stovky výrobcov nielen zelenej elektriny, ktorí už roky čakajú na vyriešenie tejto kauzy. Túto kauzu pozorne sledujú aj mnohí domáci a zahraniční investori či Európske inštitúcie, ktorým záleží na stabilite a predvídateľnosti právneho a podnikateľského prostredia na Slovensku. Na mieste je otázka, čomu majú investori v tomto štáte veriť. Vyzerá to u nás tak, že ústavný súd po pár rokoch popiera samého seba a zároveň spochybňuje aj desiatky sudcov, ktorí pojednávali kauzu G-komponent a rozhodovali v zmysle reálnych právnych skutočností.“

„Z rozhodnutia ústavného súdu som znepokojený a  vôbec sa s ním nestotožňujem. Ústavný súd si osvojil argument distribučnej spoločnosti, že zmluva o prístupe sa má nachádzať v zmluve o pripojení a oň oprel svoje rozhodnutie. Tento záver je v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami energetických predpisov, argumentáciou pléna ústavného súdu z roku 2016 ako aj so skutkovými zisteniami okresného a krajského súdu, ktoré vec prejednávali. V tomto prípade žiadna zmluva o prístupe neexistuje. Žiadna zmluva o prístupe nebola stranami nikdy uzavretá, nenachádza sa v súdnom spise a ani nebola v konaní nikým predložená. Dokonca ani v zmluve o pripojení nie je o prístupe žiadna zmienka,“ uvádza Pavol Poláček, z advokátskej kancelárie Poláček & Partners, ktorá sa kauze G-komponent dlhoročne venuje.

„V náleze mi preto chýba nie len riadne vysporiadanie s týmito kľúčovými skutočnosťami, ale aj presvedčivé odôvodnenie toho, prečo sa bez bližšieho vysvetlenia preberajú argumenty distribučnej spoločnosti, ktoré sme dlhodobo vyvracali serióznou právnou argumentáciou,“ konštatuje Poláček.

Kauza G-komponent nekončí

Kauza G-komponent rozhodnutím Ústavného súdu nekončí. Vec sa vracia späť na krajský súd, ktorý spor znovu prejedná. Na Ústavnom súde SR sa ešte nachádza niekoľko ďalších sťažností výrobcov elektriny, ktoré bude ústavný súd v najbližšej dobe posudzovať.

“Pokiaľ sa o nich rozhodne v podobnom duchu, kauza G-komponent má potenciál stať sa symbolom beznádeje boja proti svojvôli štátnej moci v energetike,“ varuje Ján Karaba.

Odhliadnuc od týchto súdnych sporov môžu výrobcovia elektriny v pozitívnejšom duchu vnímať aspoň nedávnu novelu cenovej vyhlášky v elektroenergetike. Tá aktuálne znížila celkovú výšku G-komponentu takmer o 50%. Podľa Jána Karabu „K tomuto kroku určite prispel aj dlhoročný tlak výrobcov elektriny, SAPI a európskych inštitúcii, ktorí dlhodobo poukazujú na zásadné problémy, ktoré slovenský G-komponent má.“