Slovensko: TPS nerastie vinou zelenej energie, ale zlej regulácie

Ministerstvo hospodárstva SR v utorok, dňa 28.1.2020, zverejnilo zámer reformovať tarifu za prevádzkovanie systému. Podľa ministerstva by sa táto zmena mohla pozitívne odraziť na cene elektriny pre domácnosti a podniky.

 

Zdroj: Wikipedia

Zdroj: Wikipedia

Viaczdrojové financovanie TPS

Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) tvorí viac ako 20% z celkovej ceny elektriny, ktorú platia odberatelia. Tarifa zahŕňa podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), podporu ťažby domáceho uhlia, výroby elektriny z domáceho uhlia a poplatok pre organizátora krátkodobého trh s elektrinou.

 

Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) vo svojej tlačovej správe mylne uviedlo, že TPS zahŕňa aj odvod na likvidáciu jadra. Odvod na likvidáciu jadra ale do TPS nikdy nepatril a je znepokojujúce, že MH SR o tejto skutočnosti nevie.

 

„Sme radi, že Ministerstvo hospodárstva SR konečne uvažuje nad zmenou TPS, lebo v rámci EÚ sme snáď jediná krajina, ktorá podporu OZE hádže v plnom rozsahu na všetkých spotrebiteľov elektriny. Najväčší podiel na TPS totiž tvorí práve podpora zelenej elektriny, keďže na to je schéma aj určená,“ víta snahu ministerstva Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.

 

„Viaczdrojové financovanie by nás dostalo do väčšieho súladu s legislatívou v iných krajinách EÚ a zároveň by to bolo férovejšie voči spotrebiteľom. Ako vhodný zdroj financovania TPS sa javí navrhované využitie výnosov z predaja emisií CO2,“ dodáva Karaba.

 

Rastúca TPS nie je vinou výrobcov z OZE

MH SR chce reformou TPS reagovať na dlhodobý rast tarify, ktorý sa odráža na koncových cenách elektrickej energie. Ministerstvo uvádza ako hlavný dôvod zvyšovania TPS neustály nárast počtu výrobcov z OZE a KVET, ktorí poberajú doplatky. Toto tvrdenie ale zelení výrobcovia odmietajú.

 

„Na Slovensku sa kvôli stopstavu už viac než 6 rokov nepripájajú nové zdroje, ktoré by mali vplyv na náklady systému podpory. Zvyšovanie TPS je teda skôr dôsledkom nesprávnej regulácie tarify Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Úrad totiž dlhodobo nezohľadňoval všetky náklady súvisiace s vyplácaním doplatkov,“ upozorňuje Ján Karaba.

 

Proti tvrdeniam MH SR a ÚRSO hovorí, podľa Karabu, aj rast trhovej ceny elektriny od roku 2018, ktorý znižuje podiel doplatkov na garantovaných výkupných cenách a tým aj náklady na podporu.

 

„Ak teda hovoríme o klesajúcich nákladoch na podporu zelených zdrojov, je na mieste otázka, ktoré zložky TPS vlastne rastú. Tu by som rád pripomenul, že regulátor v uplynulom roku rozhodol o navýšení časti systémových nákladov na podporu domáceho uhlia, čo malo, samozrejme, okamžitý negatívny dopad na výšku TPS,“ zdôrazňuje riaditeľ SAPI.