SAPI: Nové jadrové zdroje nie sú odpoveďou na energetickú krízu

• 28. 03. 2023
• Redakce

Zdroj: Wikipedia 

Jadro vôbec nie je lacné

Jadrová energetika má v kontexte boja s klimatickou zmenou nielen na Slovensku bohatú históriu a neochvejných prívržencov. V prípade Slovenska je zároveň hlavnou súčasťou energetického mixu a pomáha nám udržiavať stabilitu siete. O jej súčasných výhodách preto nie je pochýb a aktuálnu nenahraditeľnosť nám ukazuje aj prípad Nemecka, ktoré jadrové elektrárne predčasne vyplo.

Aj preto sa o budúcnosti využívania jadrovej energie diskutuje aj na Slovensku. Reaktory v Jaslovských Bohuniciach sa v nasledujúcej dekáde dostanú na hranicu svojej životnosti, čo znamená, že budeme potrebovať nové zdroje. Kým Európska únia uprednostňuje rozvoj obnoviteľných zdrojov, v niektorých krajinách silnejú hlasy volajúce po nových jadrových elektrárňach.

„Priaznivci jadra často argumentujú nízkou cenou vyrobenej energie, čo je však zavádzajúce tvrdenie. Skutočná cena energie totiž nie je len to, za koľko elektráreň energiu vyrobí, ale mala by zohľadňovať aj celý životný cyklus zariadenia, od výstavby, cez prevádzku až po likvidáciu. A tu sa zrazu ukazuje, že jadro vôbec nie je lacné, keďže priemerné náklady na výstavbu jadrového zdroja sa v EÚ pohybujú v rozmedzí 8 – 10 miliárd eur na jeden nový blok. Cena takto vyrobenej elektriny je podľa medzinárodných porovnaní a analýz až dvojnásobne vyššia ako v prípade energie vyrobenej zo slnka či vetra,“ približuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE.

Energetická sebestačnosť = nezávislosť na palive

Energetická transformácia, ktorá aktuálne prebieha v celej Európe, už nie hnaná len cieľmi v oblasti klimatickej neutrality. Oveľa dôležitejšie sú pre mnohé firmy ciele ekonomické a pre energetickú bezpečnosť krajín zas dosiahnutie energetickej nezávislosti. Tú podľa SAPI môžeme dosiahnuť jedine s obnoviteľnými zdrojmi, ktoré vyrábajú z toho, čo bude k dispozícii vždy – slnko, vietor, voda, biomasa a energia zo zeme.

„Výstavba jadrovej elektrárne trvá v EÚ v priemere 15 rokov a viac, čo potvrdzujú aj nedávno spustené nové jadrové bloky vo fínskom OIkiluoto a v slovenských Mochovciach. To je príliš dlhá doba na to, aby mohli byť odpoveďou na nové výzvy súvisiace s geopolitickými a klimatickými zmenami vyžadujúcimi nahradenie plynu a fosílnych palív. V prípade obnoviteľných zdrojov vieme čas výstavby skrátiť pri niektorých aj na menej ako rok, pri iných v závislosti od rýchlosti povoľovacích procesov na 2-3 roky,“ dodáva J. Karaba.

„Zároveň akonáhle bude musieť členská krajina EÚ na kupovať suroviny, ako napríklad zemný plyn, respektíve priamo jadrové palivo, ostáva naďalej závislou od iných krajín. Aj proces zmeny dodávateľa paliva trvá nie mesiace, ale roky. Z tohto hľadiska je jadrová energetika síce klimaticky prospešný zdroj, ale z pohľadu zmien v geopolitickej situácii vo svete nie dostatočne flexibilný. Bez pochýb má v energetike ešte desaťročia svoje opodstatnenie, ale prioritou by mali byť lokálne obnoviteľné zdroje a na nich založená moderná energetika. Aj tie si vyžiadajú investície do distribučných a prenosových sietí či batériových úložísk, ale viac jadra nie je odpoveďou ani v otázke ekológie, keďže stále nie je vyriešený problém jadrového odpadu, a už vôbec nie v otázke nižších cien energií,“ uzatvára Karaba.