Odporúčame: Nie som taký bohatý, aby som si kupoval lacnú solárnu elektráreň?

„Kvalitu fotovoltických elektrární neradno podceňovať. Chyby sa neodpúšťajú a jednosmerný prúd má potenciál i zabíjať,“ vraví expert na fotovoltiku Jan Mastný, Head of Global Sales v spoločnosti Studer Cables AG, ktorý vystúpi so svojou prednáškou v utorok 28. marca 2023 v Bratislave na odbornom workshope Smart Energy Forum.

Zdroj: Studer Cables AG

Vo fotovoltickej brandži pôsobíte takmer 20 rokov. Aké sú podľa vás 3 typické chyby fotovoltických elektrární (FVE), ktoré ste najčastejšie odhalili počas vašej kariéry?

Prvým a úplne zásadným momentom je kvalifikovanosť personálu. Firmy sa (zdanlivo logicky) zameriavajú na to, aby ľudí naučili, ako správne montovať FVE, ale málokedy im už povedia, prečo je ten postup taký, aký je, a aké môžu byť konzekvencie pri nedodržaní postupu. Ja na inštaláciách vídam stále tie isté nešváry – chodenie po moduloch, nosenie panelov za káble od j-boxu, používanie nevhodných nástrojov na montáž a podobne.

 

Vtip je však v tom, že škody, ktoré sa napáchajú neodbornou inštaláciou FVE, sa často prejavia až časom. Niekedy dokonca i rádovo v rokoch. No a až potom, keď už nie je inštalácia krytá základnou zárukou 24 mesiacov alebo (a to je tiež celkom časté) daný dodávateľ ani neexistuje, sa začína ten skutočný bolehlav.

 

K bodu 1 by som dal jeden taký „podbod“, a to je situácia, keď montážna firma vedome osekáva kontrolu kvality a najrôznejšími spôsobmi obchádza zásady správnej montáže s motiváciou ušetriť náklady. Tiež sa to deje a firmy, ktoré toto robia, sa spravidla spoliehajú na to, že chyby sa prejavia až s veľkým časovým odstupom, a kvalita dôkazného bremena teda klesá.

 

Druhý fenomén, ktorý sa prejavuje pomerne často, je fakt, že firmy si často nepreveria dodávateľov svojich materiálov. Alebo, aby som bol presnejší, tie veľké, globálne firmy to spravidla robia a pri tých menších, alebo dokonca regionálnych by som pochopil, že je to trochu problematické. Je mi jasné, že keď niekto robí 1 – 2 strechy na rodinnom dome, tak nebude obchádzať všetkých výrobcov panelov, ktoré používa.

Faktom však zostáva, že snaha zistiť si o dodávateľoch (v kontexte svojej veľkosti) čo najviac je žiaduca. Dá sa to prirovnať k tomu, ako keby šéfkuchár nevedel, kto mu dodáva suroviny a nedbal by na starostlivý výber svojich dodávateľov. Kančí guláš od pytliaka bude vyzerať síce rovnako, ale ak to mäso bude chutiť tiež rovnako, avšak, nedaj bože, bude plné najrôznejších parazitov, tak to konzument tiež odhalí, až keď už bude neskoro.

 

Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale v ČR je minimálne jeden pomerne významný dodávateľ, ktorý ponúka panely jednej nemenovanej rakúskej firmy. Kto by si dal prácu, tak by zistil, že tá spomínaná firma už prešla 2× insolvenčným konaním (to by samo osebe malo byť dostatočným varovaním). Navyše, niektoré modelové rady od tohto rakúskeho dodávateľa mali obrovské technické problémy, a preto musel výrobca stiahnuť produkty z trhu. No a nakoniec – Rakúsko nie je tak ďaleko a ísť sa pozrieť do výroby… to by jednému vyrazilo dych.

 

No a tretím momentom je potom výber možno i kvalitných, ibaže na daný účel úplne nevhodných materiálov. Toto je hlavne téma v súvislosti s plávajúcimi FVE, keď firmy úplne ignorujú fakt, že vodná plocha jednoducho skrýva určité riziká a nie je možné sa na ne z hľadiska výberu materiálov a komponentov pozerať ako na klasické PV elektrárne.

 

Podobne k tomuto môžem pridať napríklad používanie BIPV v miestach na to úplne nevhodných. V mnohých prípadoch ide o účelovú vec – snahu ušetriť. Často to však môže mať za následok rýchlejšiu degradáciu elektrárne, čo okrem finančných škôd môže predstavovať i škody na majetku či životoch ľudí.

 

Podľa akých kritérií by „osvietení investori“ mali vyberať dodávateľov FV komponentov? Alebo stačí iba „pozrieť sa“ sa na datasheety?

V prvom rade je nutné povedať, že výber by mal byť rovnako starostlivý pri všetkých dodávateľoch. Ako mnoho investorov do fotovoltiky už stačilo zistiť, kvalita a výkon elektrárne sú len na takej úrovni, ako je jej najslabší článok.

 

Je potrebné mať neustále na pamäti, že cieľová životnosť je 25 a viac rokov pri produktoch, ktoré tu v drvivej väčšine na trhu ešte ani 25 rokov nie sú. To samo osebe predstavuje riziko. Riziko sa vám bude lepšie zvládať, ak ho spolu s vami ponesie niekto, kto má dlhodobú víziu a komu záleží na tom, aby mal zákazníkov i za čas prekračujúci spomínaných 25 rokov. Je nad slnko jasné, že ten, kto uvažuje v horizonte dekád, musí investovať obrovské zdroje do výrobných procesov, kvality a do vývoja a rozvoja firmy.

 

Nie sú to malé peniaze a tie sa musia zákonite odraziť v cene. Nechcem tu, samozrejme, nabádať, aby investori kupovali čo najdrahšie produkty (to tiež nemusí viesť nutne k úspechu), ale je potrebné počítať s tým, že ceny budú vyššie, než ako sa často prezentujú projekty, pri ktorých je cena príliš nízka už na prvý pohľad.

 

Je nutné napríklad vyberať firmy, ktoré majú dobré renomé na trhu, za sebou silné finančné zázemie a ustoja prípadný výkyv na trhu, a tiež firmy, ktoré sú inovatívne a správajú sa prívetivo k svojim zákazníkom.

Skutočne zodpovední investori vykonávajú audity v dodávateľských firmách alebo si na túto prácu najmú agentúru, ktorá toto dôkladne preverí v ich zastúpení. Na trhu ich je naozaj veľa.

No a štúdium datasheetov? Úplná samozrejmosť! A nielen to – je potrebné dobre si overiť, či to, čo je tam napísané, i zodpovedá skutočnosti. Niektorí dodávatelia totiž datasheety zveria marketérom, ktorí píšu neuveriteľné hlúposti.

 

A znovu platí – nie každý je expert na všetko. Ak nerozumiem tomu, čo je tam uvedené, tak sa neváham spojiť s odborníkom či firmou, ktorá je schopná danú vec kvalifikovane posúdiť.


Vďaka návratu obrovského boomu solárnej energetiky mnohí investori veria „mýtu“, že inštalácia elektrárne je „jednoduchá záležitosť“, a preto nie je nutné hľadať spoľahlivú inštalačnú spoločnosť. Čo na to hovoríte?


V úvode sme si povedali, že za drvivou väčšinou problémov s FV inštaláciami stojí (ne)úmyselný šlendrián. To znamená, že výber dodávateľskej firmy je pre úspech celého projektu úplne kľúčový.

Chápem, že radový občan, ktorý si chce dať na strechu pár panelov, nemá také možnosti ako investor, ktorý do FVE investuje vo veľkom a najíma si celé tímy konzultantov. A nekonečný zoznam referencií nemusí sám osebe mať úplne tú správnu výpovednú hodnotu.

 

Laikovi by som asi povedal, že počet položených otázok z oboch strán je dobrý začiatok. Ak vám dodávateľ bez jediného slova urobí ponuku na základe fotky vášho domu na Google Maps, tak je niečo zle. Je dôležité pýtať sa na vašu spotrebu, spôsob života (z energetického pohľadu), plány do budúcna (napríklad ak sa chystáte postaviť si bazén alebo kúpiť si elektroauto) a podobne.


No a keď sa potom k vám dostanú s návrhom, tak sa, naopak, musíte začať pýtať vy. Prečo tieto panely a nie iné, prečo treba/netreba mať batériové úložisko, prečo, prečo, prečo…?


Až potom prichádza na rad štúdium referencií, firmy ako takej a podobne. A vďakabohu za Google – kto v ňom vie SPRÁVNE hľadať, ten sa dozvie mnoho. 
A ešte jedna poznámka špeciálne pre Česko: Občas narazím v mediálnom priestore na takzvaných popularizátorov fotovoltiky, ktorí (možno neúmyselne) navodzujú dojem, že FV inštalácia je niečo, do čoho by sa mohol pustiť i šikovný domáci majster. Berte to tak, že fotovoltika chyby neodpúšťa a jednosmerný prúd má potenciál zabíjať.

 

Vo fotovoltike sa iste nájdu investori, ktorí kupujú najlacnejšie komponenty z „neznámych e-shopov“. Aký to môže mať vplyv na kvalitu dodávaných materiálov a následne na ich investície do FVE?

Na úvod je nutné povedať, že bežne sa nestáva, aby mal investor záujem kupovať čo najlacnejšie. Záujmom investora je získať zo svojej investície čo najväčší profit. Bohužiaľ, investori sa často zgrupujú z radov ľudí/firiem, ktoré nemajú o PV ani tušenie.

 

Ten, kto spravidla tlačí ceny dolu, je zhotovovateľ, pretože on dostane určitý budžet, s ktorým operuje, a ak si zoženie niektoré materiály lacnejšie, rozdiel ide do jeho vrecka. Treba však podotknúť, že celý FV trh je taký pokrivený, že zhotovovatelia často za normálnych okolností nemajú ani zodpovedajúcu maržu a núti ich to uchyľovať sa k nečestnostiam.


A tie konzekvencie? Výrazne vyššie náklady na OPEX (t. j. prevádzkové náklady). Skrátený čas životnosti elektrárne (= skrátené výnosy). Výrazne znížený výkon elektrárne (= znížený výnos). Úhrada škôd vzniknutých tretím osobám. Škody na majetku a zdraví. Kombinácia viacerých možností.


A ešte si k tomu pridajte napríklad ťahanice s úradmi, súdne spory, zničené nervy a množstvo iných vedľajších škôd, ktoré sa často objavujú.


No a keď sa na to potom pozriete trochu komplexnejšie, tak to v konečnom výsledku často vedie k dezilúzii, strate dôvery k fotovoltike a všetci vieme, aký efekt potom má taká správnym smerom vypustená „kauza“ v televízii či na predvolebnom mítingu.


O aspektoch kvality FVE môžete s Janom Mastným diskutovať v utorok 28. marca 2023 v Bratislave na odbornom workshope Smart Energy Forum.