Kauza ohľadom G-komponentu pokračuje. Slovenskú zelenú energetiku môže zachrániť európsky regulátor

Kauza ohľadom G-komponentu (platba za prístup do sústavy) sa ťahá už od roku 2013, kedy túto tarifu ÚRSO zaviedol v rozpore s Ústavou SR. Do platnosti vstúpil tento poplatok dňa 1. 1. 2014 a tým sa začal dlhý boj o rovnoprávnosť všetkých subjektov v slovenskej energetike, ktorý môže teraz pomôcť ukončiť európsky regulátor ACER.

Wikipedia


Protiústavnosť G-komponentu

Na protiústavnosť G-komponentu upozornila Slovenská asociácia fotovoltiky a OZE (SAPI), ktorá aj priamo iniciovala, v spolupráci s poslancami NR SR, podanie na Ústavný súd SR v roku 2014 a zaslala aj sťažnosť EÚ v roku 2015, ktorá mala za následok spustenie tzv. „EU Pilot“ voči Slovenskej republike v marci 2016.  Ústavný súd rozhodol v prospech výrobcov v júni 2016, keď označil G-komponent za protiústavný. 

Nález Ústavného súdu SR zohral svoju rolu aj v nasledujúcich súdnych sporoch medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami. Výrobcovia postupne vyhrávali krajské a neskôr aj okresné súdy, kým distribučné spoločnosti G-komponent naďalej fakturovali v rozpore s nálezom ÚS a len málo výrobcov dostalo naspäť neprávom vymáhané peniaze.

Táto situácia trvala až do 1. 1. 2019, kedy Ministerstvo hospodárstva SR zakotvilo G-komponent novelou Zákona o podpore OZE priamo do zákona a to aj napriek rozhodnutiam súdov. Európska únia tieto nedostatky v niektorých krajinách vníma a pokúša sa členským štátom implementáciu zjednodušiť Nariadením Európskej komisie o vnútornom trhu číslo (EU) 2019/943 z 5.6.2019. 

Nedávno medializované vyjadrenia ÚRSO však nenaznačujú absolútne žiadny záujem slovenského regulátora odporúčania EK zohľadniť.  “Považujeme za veľmi nešťastné, že sa ÚRSO rozhodlo takýmto flagrantným spôsobom odignorovať záväzné nariadenie Európskej Komisie a prehĺbiť už aj tak značnú nedôveru výrobcov elektriny z OZE voči jeho regulačnej politike,” komentuje Stanislav Košút z Asociácie výrobcov elektriny zo Slnka (AVES).

“Slovensko dostalo už niekoľko možností problém napraviť bez následkov, no vďaka regulátorovi budeme nakoniec aj tak platiť obrovské pokuty za porušovanie tak triviálnej záležitosti akou je G-komponent. Stačí len poplatok vypočítať a účtovať transparentne tak, aby odzkradľoval skutočné náklady,” zdôrazňuje riaditeľka SAPI Veronika Galeková. “Naozaj sa musia slovenskí spotrebitelia skladať na pokuty po každom neodbornom zásahu v regulácii? Nemá snáď regulátor dostatok odborných kapacít pre tieto výpočty? Ako potom stanovuje ceny energií?”

Silný odpor väčšiny výrobcov

G-komponent nevnímajú ako problém len výrobcovia z OZE. Poplatok celkovo znevýhodňuje domácich výrobcov oproti zahraničným tým, že výrazne predražuje domácu elektrinu. Pre výrobcov OZE však bude po skončení podpory likvidačný.

 „Zaplatiť za prístup do sústavy 50% plánovaných výnosov z predaja elektrickej energie nie je len neprimerané, ale alarmujúce a likvidačné. G-komponent je jeden z viacerých zdrojov výnosov distribučných spoločností a jeho úlohou je krytie oprávnených nákladov. A ak sa bavíme o oprávnených nákladoch, polovica výnosov – nie zisku, výnosov – je výška, ktorá absolútne nezodpovedá trhovej situácii. Po skončení podpory sa elektrárne stanú stratové a výrobcovia nebudú mať inú možnosť ako ich vyradiť z prevádzky. To spôsobí výrazný pokles už aj tak nedostatočného podielu  energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie v rámci SR a ešte viac ohrozí plnenie záväzných cieľov, ktoré si Slovenská republika v tejto oblasti stanovila,” upozorňuje Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.


„Poplatok výrazne znevýhodňuje aj zdroje, ktoré vyrábajú nepravidelne, alebo sezónne. Keďže je naviazaný na inštalovaný výkon a nie na vyrobenú elektrickú energiu, výrobca platí G-komponent počas celého roka, bez ohľadu na to, či elektráreň elektrinu vyrába a dodáva do siete. Najviac na to doplatia malí výrobcovia, na menších riekach a potokoch, ktorí prevádzkujú malé vodné elektrárňe (MVE) iba v zime a na jar, no G-komponent by platili po celý rok,” hovorí Peter Hegeduš, predseda Asociácie hydroenergetikov Slovenska (AHES).

Výrobcovia sa zhodujú, že G-komponent je ukážkovým príkladom z množstva, ÚRSOm nastavených, bariér rozvoja OZE na Slovensku, proti ktorým roky bojujú. Je podľa nich zrejmé, že slovenský regulátor chápe funkciu G-komponentu úplne rozdielne ako zvyšok EÚ a tarifu nevyužíva na podporu a rozvoj OZE, ale na postupnú likvidáciu celého sektora.

Pomôže európsky regulátor?

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Asociácia malých vodných elektrární (AMVE), Asociácia výrobcov elektriny zo Slnka (AVES), Asociácia hydroenergetikov Slovenska (AHES) a Slovenská bioplynová asociácia (SBA) sa preto rozhodli oficiálnou cestou obrátiť na európskeho regulátora ACER, ktorý aktuálne pracuje na príprave odporúčaní (Best Practice Report) k Nariadeniu Európskej komisie o vnútornom trhu číslo (EU) 2019/943 z 5.6.2019. 

Asociácie v liste popisujú aktuálnu situáciu a apelujú na regulátora, aby jeho „odporúčanie obsahovalo aj podrobnejšie odporúčania týkajúce sa zavádzania či existencie sieťových poplatkov, argumentujúc skutočnosťou, že Slovenská republika mala obrovské problémy už s prvotným aplikovaním G-komponentu, ktorý dodnes spôsobuje nemalé finančné problémy primárne výrobcom z OZE.“ 

„Nie je pravda, že sa výrobcovia z OZE nechcú na nákladoch spojených s prevádzkou sústavy podieľať. Ak nejaké vznikajú a sú jasne odôvodnené, transparentne určené a odzrkadľujú skutočnú mieru využitia sústavy, sme pripravení G-komponent akceptovať. Bulharské konštanty ale neakceptujeme,“ uzatvára Veronika Galeková. „Máme množstvo príkladov z okolitých krajín, ktoré tento sieťový poplatok zaviedli úspešne a bez toho, aby ohrozili sektor OZE, ktorý patrí aktuálne medzi priority EÚ,“ dodáva Galeková.