Ján Karaba (SAPI): ÚRSO opäť nevyužil príležitosť na zásadnejšiu reformu sieťových poplatkov

• 15. 12. 2021
• Redakce

Výsledné znenie vyhlášky je sklamaním

Vyhláška sa dotkne aj výrobcov elektriny (a nielen tých z OZE), keďže sa v nej po dlhých rokoch odmietnutých výziev a podnetov riešia aj dva z najdôležitejších sieťových poplatkov: G-komponent a poplatky za pripojenie.

Musím skonštatovať, že výsledné znenie vyhlášky po ukončení pripomienkového konania je pre výrobcov skôr sklamaním, lebo avizované zásadné zníženie G-komponentu sa nakoniec nekoná a tento poplatok má klesnúť len o polovicu. Na margo ÚRSO musím zároveň poznamenať, že tvorba tejto legislatívy sa diala skôr neštandardným spôsobom, keď úrad dvakrát výrazne zmenil svoj pôvodný zámer.

Najskôr sa totiž po vzore Rakúska mal súčasný G-komponent zmeniť na tarifu za straty pri distribúcii elektriny, ktorá by sa účtovala za dodanú elektrinu. Toto by aj najviac zodpovedalo podstate G-komponentu, ak by tento nejaký mal byť v podmienkach SR. Po zverejnení druhej verzie vyhlášky v MPK sa však už mal upravovať len koeficient z 30 % na 10 %.

Nakoniec G-komponent klesne len o polovicu, a aj to len vtedy, ak úrad distribučkám neprizná vyššie tarify za prístup do sústavy. Úrad pritom v žiadnom svojom oficiálnom materiáli presvedčivo nezdôvodnil tieto zmeny a nevysporiadal sa ani s platným nariadením EÚ o sieťových poplatkoch, na základe ktorého výrobcovia žiadali buď úplné zrušenie G-komponentu, alebo jeho zrovnoprávnenie na úroveň poplatkov za využívanie prenosovej sústavy. 

Určité obmedzenie ziskovosti distribučných monopolov

Na druhej strane úrad distribučkám dodatočne doplnil do výpočtov ich regulovaných výnosov rôzne kompenzácie, medzi ktorými je napríklad zmena referenčného obdobia pre stanovenie ceny elektriny na účely pokrytia strát pri distribúcii (po novom do októbra 2022, aby sa tak premietli zvýšené ceny elektriny) alebo im na budúci rok dovolil zahrnúť niektoré typy dodatočných výnosov (týka sa najmä dodávky jaloviny) do regulovanej zložky len v miere 50 %.

V podstate všetky zmeny, ktoré sa udiali po vyhodnotení pripomienok, boli v ich prospech. Výsledkom vyhlášky bude pravdepodobne stále určité obmedzenie ziskovosti distribučných monopolov, nebude ich to však bolieť ani zďaleka tak, ako sa pôvodne navrhovalo. V angličtine sa toto volá „damage control“.

Regulátor síce sľubuje na budúci rok zásadnejšie reformy v súvislosti s novou regulačnou politikou, tá však začne platiť až od roku 2023 a aktuálne pripravované projekty nových OZE budú medzičasom stále čeliť vysokým sieťovým poplatkom.

Zníženie pripojovacích poplatkov

Aby som však nebol len kritický, na chválu úradu slúži to, že pri vyhodnocovaní pripomienok nesiahol na navrhnuté zníženie pripojovacích poplatkov, v ktorých by od budúceho roka mala spoluúčasť výrobcov z OZE klesnúť o takmer 50 %. V tejto chvíli ešte nevieme, aký bude skutočný finančný dopad poklesu, keďže vyhláška aj napriek zásadnej pripomienke zo strany výrobcov stále počíta s výpočtom týchto poplatkov spôsobom „poštovej známky“, teda rozpočítaním akýchsi celkových nákladov na pripojenie všetkých výrobcov aj odberateľov.

Tieto výpočty majú distribučné spoločnosti ešte len predložiť úradu do konca februára 2022. Chcem veriť, že úrad ustojí túto pozíciu a neodsúhlasí distribučkám navyšovanie maximálnych cien za pripojenie, od ktorých sa odvíjajú skutočné pripojovacie poplatky pre výrobcov.

Autor: Ján Karaba (riaditeľ SAPI)