Budovy ponúkajú veľký priestor pre rozvoj OZE

• 18. 05. 2020
• Redakce

 

Najväčší potenciál úspor energie

 

Trend pri nových budovách jednoznačne smeruje k energetickej úspornosti. Prispôsobujú sa tomu výrobcovia stavebných materiálov, ktorí sú nútení zdokonaľovať tepelnoizolačné vlastnosti svojich produktov a priestor dostávajú technické riešenia umožňujúce výrobu elektrickej energie, či tepla.

 

Novostavby tak budú pre klímu predstavovať minimálnu hrozbu. Otázkou však je, čo so stojacimi budovami. Tie sú dnes zodpovedné za približne 40% spotreby energie a 36% emisií CO2 v Európskej únii, čo z nich robí najväčšieho spotrebiteľa energie v Európe.

 

Podľa Nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka je najväčší potenciál úspor energie práve v sektore budov. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov v Európe je rozhodujúce nielen pre dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2030, ale aj pre splnenie dlhodobejších cieľov v oblasti klímy , ktoré sú aktuálne v procese rokovania ako súčasť nového „Európskeho ekologického dohovoru“.

 

Tempo a kvalita obnovy budov

 

Súčasný stav budov na Slovensku môžeme hodnotiť z hľadiska ročného tempa obnovy a samotnej kvality či ambicióznosti tejto obnovy. Komplexná, hĺbková obnova budovy sa typicky realizuje 30 až 40 rokov po výstavbe, respektíve predchádzajúcej obnove. Tým pádom môžeme hovoriť o ideálnom tempe obnovy budov na úrovni 3% ročne.

 

„Najvyššie tempo obnovy dosahujú v ostatných rokoch bytové a rodinné domy (približne 2,5% – 3% ročne). Pri rodinných domoch je hlavným nedostatkom predovšetkým samotná kvalita obnovy. Najhoršie tempo obnovy máme pri verejných budovách, kde odhadujeme, že ich tempo obnovy sa pohybuje iba okolo 1% ročne,“ hodnotí Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) a zdôrazňuje, že „pri správnej obnove budov vieme znížiť ich energetickú náročnosť aj o 60 %, no sú projekty, kedy sa vďaka správnej obnove znížila energetická náročnosť až o 90 %.“

 

Zatepliť už nestačí

 

Už niekoľko rokov na Slovensku prebiehajú početné renovácie bytových domov, či priemyselných budov. Počas tohto obdobia neustále rástli nároky na materiály, či hrúbku izolácie, čo znamenalo často pre vlastníkov aj vyššie náklady. Renovácie sa tak obmedzili predovšetkým na zateplenie, čo však je dnes, aj vzhľadom na množstvo vynaloženého úsilia a prostriedkov, málo.

 

„Obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia, absentuje kvalitné architektonické riešenie, opatrenia na kvalitu vnútorného prostredia, či adaptačné opatrenia na zmenu klímy,“ upozorňuje riaditeľka BPB.

 

V drvivej väčšine prípadov obnov budov sa podľa Nikodemovej nedosahuje nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti budov, čím sa zbytočne konzervuje ich suboptimálny stav na dlhé desaťročia dopredu. „Rozhodujúce bude, aké ciele a opatrenia si nastaví aktuálne pripravovaná Dlhodobá stratégia obnovy budov na Ministerstve dopravy a výstavby,“ upozorňuje Nikodemová.

 

Moderné technológie sú pevná súčasť komplexnej obnovy

 

Najčistejšia energia je, pochopiteľne, tá, ktorú nemusíte vôbec vyrobiť. Preto je dôležité, zameriavať sa popri podpore bezuhlíkovej výroby energie, v prvom rade na znižovanie samotnej spotreby energie.

 

Pre maximalizáciu energetickej efektívnosti budov je tak nesmierne dôležitá integrácia technologických riešení, pričom ide primárne o obnoviteľné zdroje. Už dosiahnutie energetickej triedy A1 je takmer nemožné bez využitia OZE, takže A0, ktorá bude platiť od 2021 so sebou nevyhnutne prinesie aj potrebu vlastnej výroby energie.

 

„Z klimatického hľadiska je potrebné hľadať riešenia, ktoré so sebou neprinášajú prakticky žiadne negatívne efekty. Napríklad využitie tepelných čerpadiel a rekuperácie znižuje spotrebu energie na vykurovanie a ohrev teplej vody až o 70%. Potrebnú energiu je možné získať z iných obnoviteľných zdrojov, napríklad z fotovoltiky alebo z veternej turbíny,“ vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

 

„Pomocou takejto kombinácie technologických riešení je možné dosiahnuť žiadanú energetickú hospodárnosť a tiež vysokú úroveň sebestačnosti budovy,“ uzatvára Karaba.