Analýza SAPI: Národný energetický a klimatický plán Slovenskej republiky potrebuje revíziu

Národný energetický a klimatický plán Slovenskej republiky je dlhodobo predmetom diskusií odborníkov. Európska komisia ho označila za „málo ambiciózny“ a aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) plán kritizovala a pripomienkovala už počas jeho tvorby. Teraz asociácia oficiálne predstavila kompetentným a médiám detailnú analýzu NECP, ktorý schválila Vláda SR v decembri 2019. Analýza SAPI hodnotila úlohu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v NECP schválenom vládou Slovenskej republiky v decembri 2019 a sústredila sa na 3 kľúčové dimenzie dekarbonizácie: výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, vykurovanie a chladenie z OZE a využitie OZE v doprave.

 

Zdroj: WinSolEnergy

Zdroj: WinSolEnergy

 

 Výroba elektriny z OZE má vyšší potenciál

V sektore výroby elektriny z OZE vníma SAPI pozitívne ambíciu Slovenskej republiky zvyšovať inštalovaný výkon v solárnych fotovoltických a veterných elektrárňach. Vzhľadom na technicky a ekonomicky využiteľný potenciál, ktorý ponúkajú klimatické podmienky Slovenskej republiky a súčasnú úroveň technologických riešení, ale asociácia navrhuje zvýšiť ambície príspevku do roku 2030 na úroveň 31,16%. To je o 3,86 percentuálneho bodu viac, ako uvádza NECP. Zvýšenie by malo mať minimálny dopad na verejné financie, keďže po odstránení prekážok, ktoré sú plne v rukách slovenskej vlády, je podľa asociácie možné výrazné zvýšenie využívania fotovoltiky, predovšetkým prostredníctvom modelu samospotrebiteľov (t.j lokálneho zdroja) a sekundárne aj prostredníctvom väčších pozemných inštalácií (v rozsahu 1 – 5 MWp).

 

Hlavný dôraz kladie NECP na vykurovanie

Podľa NECP je jedným z hlavných smerov ďalšieho zvýšenia celkového podielu OZE v roku 2030 oblasť vykurovania a chladenia. Vysoký stupeň centralizácie dodávok tepla by mal predstavovať dobré technické podmienky na využívanie biomasy, biometánu a geotermálnej energie, no možnosti využívania biomasy, biometánu a energetického zhodnocovania odpadu vo väčšej miere sú u nás obmedzené. Smernica EÚ o podpore obnoviteľných zdrojov energie kladie obrovský dôraz na plnenie kritérií trvalej udržateľnosti, čo bude pri  takomto využívaní menovaných zdrojov na Slovensku problém. Ďalším problémom budú relatívne vysoké investičné náklady na modernizáciu technológie spaľovania energetických surovín, resp. na modernizáciu a rekonštrukciu distribučných systémov CZT.

 

Na druhej strane v NECP badať nízku úroveň ambícií v oblasti technológie tepelných čerpadiel, ktorá by mala byť hlavným technologickým prvkom vykurovacích a chladiacich systémov na dosiahnutie požadovaných energetických tried budov v budúcnosti. Podľa analýzy SAPI je tak možné dosiahnuť príspevok OZE vo výške 19,7%, čo je o 0,7% viac ako plán uvedený v NECP.

 

Elektromobilita môže výrazne pomôcť dosiahnutiu vyššieho podielu OZE

NECP najviac podceňuje príležitosti na zvýšenie podielu OZE v sektoroch elektromobility na báze batérií a vodíka. Ministerstvo hospodárstva SR zvolilo veľmi konzervatívny scenár, ktorý nezodpovedá celosvetovému priemernému rastu týchto odvetví. Dôležitým politickým nástrojom na podporu elektromobility je možnosť započítania spotrebovanej obnoviteľnej energie v cestnej doprave koeficientom 4 a v železničnej doprave koeficientom 1,5 (smernica 2018/2001), čo v praxi umožní zvýšiť podiel OZE na celkovej hrubej domácej spotrebe energie v doprave z plánovaných 14% na potenciálnych 33,2% v roku 2030.        

 

„Vzhľadom na všetky tri odvetvia dekarbonizácie je na základe nášho návrhu možné dosiahnuť príspevok obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 22,9% do roku 2030, prípadne až na úrovni 25,6%, po zohľadnení multiplikačných koeficientov v sektore elektrickej mobility batérií a vodíka,“ hodnotí riaditeľ SAPI Ján Karaba.

 

Závažné zistenia

Za závažné zistenie považuje SAPI aj skutočnosť, že NECP pracuje so základnou hodnotou pre rok 2020, resp. 2021 na úrovni 14% a to aj napriek skutočnosti, že súčasný vývoj v politike podpory OZE na Slovensku nenaznačuje, že by bolo reálne tento cieľ do roku 2021 dosiahnuť. Navrhovaná trajektória OZE na ďalšie obdobie do roku 2030 sa preto nestanovila realisticky a bude potrebné ju upraviť.

 

Sporné sú aj celkové investičné náklady pre dosiahnutie cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Tie sa odhadujú na 4,3 miliardy EUR no MH SR nešpecifikovalo, aký podiel investičných nákladov by mal byť financovaný z verejných zdrojov. Okrem toho nie je jasná štruktúra investičných nákladov a nie je ani zrejmé ich rozdelenie medzi jednotlivé technológie, resp. sektory. Celkový vplyv opatrení na verejné financie SAPI nepovažuje za dostatočne prezentovaný a ani odôvodnený.

 

„V súvislosti s výsledkami analýzy NECP navrhujeme, aby slovenskí tvorcovia politiky revidovali NECP s prihliadnutím na realistickejšie scenáre vývoja konečnej spotreby energie a stanovili celkovo ambicióznejšie ciele na dosiahnutie podielu OZE, berúc do úvahy aj technický a ekonomický potenciál technológií OZE,“ navrhuje riaditeľ SAPI. „Rovnako navrhujeme posúdiť nákladovú efektívnosť plánovaných opatrení, založenú na LCOE alebo pomocou hodnoty za peniaze. Za nevyhnutný považujeme aj rozvoj inteligentných sietí a energetických úložísk, ktoré povedú k zrušeniu stop stavu,“ uzatvára Ján Karaba.

 

Celé znenie analýzy SAPI slovenského NECP si môžete stiahnuť na tomto odkaze.